Parky a záhrady   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Herľany - Kúpeľný park
Lokalita
obec Herľany, okres Košice-okolie, Košický kraj
História a stavebný vývoj
Lesopark obklopujúci herlianský gejzír bol založený v druhej polovici 19. storočia. Nevyniká veľkosťou, ani druhovou pestrosťou – je dokumentom doby vzniku prvej verejnej zelene, ktorá poskytovala určitý priestor pre spoločenský a kultúrny život. Vlastný vnútorný park je tvorený stromoradiami, kvetinovými rabatmi a pôvodne širším voľným priestorom v centre parku, ktorý dal možnosť vyniknúť kráse tryskajúcej fontány gejzíru, potom nasleduje vonkajší lesopark za kúpeľnými budovami s pozvoľným prechodom do voľného lesa. [1]
 

V parku je zastúpených celkom 30 taxónov drevín, z toho 9 ihličnatých a 21 taxónov listnatých drevín. [2]
 

Herliansky lesopark vytvára priliehavý rámec jedinečnému gejzíru a v záujme zabezpečenia ochrany vodného režimu je chránený podľa zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu. [3]
 


 

GEJZÍR
 

Územie je budované vrstvami neogenných sedimentov porušených tektonickými líniami. Herliansky gejzír predstavuje vlastne otvorený vrt, ktorý bol založený za účelom rozšírenia pôvodne malých kúpeľov pri obci Rankovce. Prácami poverili v roku 1869 banského inžiniera Viliama Zsigmondyho, bratislavského rodáka (18.5.1821 – 11.12.1888), známeho prieskumníka minerálnych a úžitkových artézskych vôd. [4]
 

Zsigmondy začal s vŕtaním 15. júna 1870. Prvá voda sa objavila v hĺbke 111 m. Dňa 16. augusta 1872 v hĺbke 172 m vystrekla voda počas 5 minút do výšky 4 m. K prvej väčšej erupcii došlo 4. júla 1873, keď z hĺbky 275 m vystrekujúca voda prerazila strechu 20 m vysokej vrtnej veže. V dňoch 15. – 25. decembra 1874 striekala voda nepretržite 10 dní až do výšky 112 m. Z hĺbky 330 m začala pravidelná erupcia. Vŕtanie bolo ukončené v hĺbke 404 m, ale pre nedostatok rúr bol vrt založený len do hĺbky 351 m. [5]
 

Hlavný obzor artézskej minerálnej vody tvorí pieskovcová poloha v hĺbke 264 – 275 metrov. Je uzavretá v ílovito-slienitom súvrství helvétskeho veku, ktoré z nadložia prechádza do ílovitých vrstiev tortonu. Táto sedimentárna séria smeruje pod vulkanity Prešovských hôr. Zachytávací vrt vyvŕtaný v mieste najsilnejšieho prírodného výveru prešiel v tesnej blízkosti výstupných ciest juvenilného CO2 (oxidu uhličitého), ktorým je preplynená podzemná voda artézskeho obzoru až do uvoľnenia spontánnych plynov, ktoré spôsobujú periodické erupcie na spôsob gejzírov , mechanizmom hydrauliky preplynených vôd. [6]
 

Prvým podrobnejším rozborom vody sa zaoberal A. W, Scherfel, lekárnik z Popradu-Veľkej. Zistil, že voda obsahuje chlór, kyselinu sírovú a kremičitú, chlorid sodný a draselný, draslo, oxid železitý, vápno, horčík, veľa oxidu uhličitého a množstvo suspenzie zemín a hornín. Dnes je voda podľa chemizmu ako studená slaná, zemitá, alkalická kyselka. Obsah rozpustných tuhých látok v nej je prevažne z prostého vylúhovania helvétskych soľnonosných vrstiev. Obsah oxidu uhličitého je juvenilný, súvisí s postvulkanickými procesmi. Vystupuje po vulkanických poruchách. [7]
 

V dobe pokoja, keď voda vo vrte stagnuje, je teplota 12 – 13 C, ochladzujú ju okolité plytké štvrtohorné vody. Ku koncu erupcie dosahuje teplota vody 22 – 24 C. Intervaly erupcií sa stále predlžujú – v roku 1880 boli prestávky 7 – 8 hodinové, v roku 1974 32 – 34 hodinové. Aj výška erupčnej fontány sa mení – v roku 1880 dosahovala výšku 18 m a v súčasnosti 15 m a menej. [8]
 

Mechanizmus gejzíru je v pôvodnom stave, prírodný mechanizmus je poznačený vývojom (vynášanie horninového materiálu z výstupných ciest), čo sa odrazilo v predĺžení periódy erupcie. [9]
 

Gejzír v Herľanoch je jedinečným prírodným zjavom svojho druhu vo svete. Jeho mechanizmus má špecifické príčiny, odlišné od ostatných javov s týmto pomenovaním vo svete. [10]
 


 

KÚPELE
 

Kúpele v Herľanoch boli známe už v 17. storočí. [11] Navštevovali ich ľudia z Košíc a Zemplína, zo známych osobností sa tam zastavil aj Ferencz (František) Rákóczi. Pod označením „Herlianske kúpele“ sa prvýkrát v záznamoch spomínajú v roku 1730. [12] Za vlády Jozefa II. v rokoch 1780 – 1790 postavili kúpeľné budovy, v ktorých sa nachádzalo 112 izieb s kapacitou 500 lôžok. V liečebných domoch bolo k dispozícii 25 kamenných vaní. [13]
 

Koncom 18. storočia sa do Herlian prisťahovali Nemci, kúpele začali rozkvitať a pozornosť sa začala venovať miestnym liečivým vodám, pričom sa zdôrazňoval ich balneologický význam s pozitívnym vplyvom na liečenie žalúdočných, črevných, reumatických a ďalších chorôb. Kúpele boli známe po celom Rakúsko-Uhorsku. [14]
 

V 60. rokoch 19. storočia však už nepostačovala liečivá voda potrebám návštevníkov, navyše hlavný zdroj sa začal zmenšovať, a tak na žiadosť ministerstva financií vyvŕtal hlbšiu studňu Vilmos Zsigmondy. Pri vŕtaní bolo prevedených množstvo testov, zároveň bol roku 1872 objavený gejzír, vďaka ktorému sa Herľany preslávili po celej Európe. Voda vystreknutá gejzírom sa odvádzala do podzemnej nádrže a používala na prípravu kúpeľov vo vaniach. Voda mala blahodarný vplyv na pohybové ústrojenstvo, ochabnutie slizníc, zažívacie a dýchacie orgány, pri počiatočnej tuberkulóze a chronických žalúdočných kataroch. Kúpele blahodarne pôsobili aj pri liečení ženských chorôb. [15]
 

V prvej polovici 20. storočia zažívali kúpele najväčší rozkvet. Od roku 1908 až do prvej svetovej vojny boli zaradené do I. kategórie. Na pitnú liečbu sa využívali slané zemité železnaté minerálne pramene a na kúpeľnú liečbu sa využívala umelo ohrievaná voda z gejzíru. [16]
 

Druhá svetová vojna sa stala pre herlianske kúpele úplnou tragédiou. Najmä počas posledných mesiacov sa tam usídlili Nemci, ktorí si užívali liečbu a nachádzalo sa tam aj stredisko nemeckej nacionalistickej mládeže Hitlerhungend. Napriek tomu sa i v čase vojny v Herľanoch liečilo 150 až 200 hostí ročne. Tesne pred oslobodením obce, keď už začali boje o Dargovský priesmyk, Nemci úplne vyrabovali kúpeľné zariadenia, hosťovské izby i reprezentatívnu reštauráciu. Z kúpeľov ostalo len rumovisko. [17]
 

Pokusy o oživenie kúpeľníctva boli v roku 1946 pomerne chabé. V roku 1950 sa opätovne sprevádzkovali dve kúpeľné budovy a reštaurácia. Prevádzkoval ich košický Slovakotour, od ktorého potom štát kúpele vzal a zriadil tam vojenskú zotavovňu. Tá fungovala, ale reštaurované boli len ubytovacie a stravovacie zariadenia, nie liečebné objekty. V roku 1954 vojenskú zotavovňu prevzal Krajský národný výbor v Košiciach, a to pod zámienkou vybudovania detskej zotavovne, ale len čo dostal kúpele do správy, zmenil účel zariadenia a tak vzniklo stredisko politickej školy funkcionárov národných výborov. Na svoju obhajobu spustili kampaň, podľa ktorej vraj už voda z gejzíru nie je liečivá. Všetky rozbory slanej zemičitej uhličitej vody pritom stále vykazovali, že sa jej zloženie nemení. Bola rovnako vhodná ako v časoch, keď sa v kúpeľoch liečili žalúdočné, cievne, črevné, srdcové a ženské choroby, tiež chudokrvnosť a alergie. [18]
 

V rokoch 1956 – 1968 v kúpeľov pôsobilo rekreačné stredisko Revolučného odborového hnutia a potom do roku 1983 školiace stredisko pre zahraničných študentov, ktorí sa tu učili slovensky. Dnes sú kúpele stále nefunkčné, spravuje ich Technická univerzita v Košiciach, kde má svoje školiace stredisko. [19]
 

Pôvodné liečebné zariadenie malo pred zánikom 60 izieb a 56 kamenných vaní. Počas „prebudovania“ na politické a školiace centrá boli tieto vane vyhodené za kúpele, kde ležali celé desaťročia. [20]
 

Kúpeľný ráz sa teda definitívne stratil po druhej svetovej vojne. V súčasnosti je gejzír iba turistickou atrakciou a hlavná časť objektov niekdajšieho kúpeľného areálu patrí Technickej univerzite v Košiciach a využíva sa na pedagogické, vedecké, športové a kultúrne akcie. [21]
 

V minulosti bolo v obci šesť minerálnych prameňov. Dnes sú tri a z nich sa dva stále využívajú a sú voľne prístupné. Jeden sa nachádza pri obecnom úrade, druhý v kúpeľnom parku. Pri jednom prameni je urobená studňa, kde sa ťahá voda, z druhého vyteká samovoľne. Ten tretí je uzavretý a neberie sa z neho voda, ani v minulosti nebol tomu prispôsobený. Ľudia sem chodia po vodu kvôli jej liečivým účinkom aj dnes. V 19. storočí bola voda z prameňov pitná a veľmi chutná, o čom sa píše aj v prvej novinovej reklame z roku 1894. Dnes je však príliš slaná a tak sa nepoužíva na pitie. [22]
 

Kúpeľné procedúry v časoch prevádzkovania kúpeľov mali tri fázy. Tou prvou bolo pitie liečebnej vody. Druhou fázou bolo kúpanie sa v ohriatej vode, ktorá sa zachytávala po erupcii gejzíru. Tretia fáza bola hromadná inhalácia. Tesne pred erupciou gejzíru kúpeľný zriadenec trúbil na trúbe a zvolával všetkých hostí, ktorí potom počas erupcie zhlboka dýchali. Ešte aj dnes tu na erupcie prichádzajú najmä rodiny s deťmi, ktoré trpia alergiami. [23]
 

Areál tvoril súbor kúpeľných domov – kúpeľné domy Dargov a Hornád a ubytovne Branisko a Gejzír. Najstarším je kúpeľný dom Dargov. [24] Kúpeľný park vytváral s budovami jednotný harmonický celok.
 

Obec Herľany ležia v Košickej kotline na západnom svahu Slanských vrchov v doline Herlianskeho potoka. Najstaršia známa zmienka o obci je z roku 1487, kde sa uvádza pod názvom Haryan. Obec pozostáva z dvoch častí - Herľany a Žírovce, kedysi to boli dve samostatné obce. Žírovce sa spojili s Herľanmi v roku 1964. Na prelome 17. a 18. storočia sa obec vyľudnila, jej obyvatelia sa vysťahovali do susedných dedín a v celouhorských súpisoch z rokov 1715 a 1720 sa Herľany vôbec nespomínajú. [25]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V roku 1980 bola vykonaná oprava zrubu fontány gejzíru. [26]

Súčasný stav a využitie
Stav kúpeľného parku je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Kúpeľný park a gejzír sa nachádza pri západnom úpätí Slanského pohoria v Košickej kotline na severovýchodnom okraji obce Herľany. [27]
Fotogaléria
Herľany - Kúpeľný park (v pozadí niekdajší kúpeľný dom Dargov) foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park (v pozadí niekdajší kúpeľný dom Dargov) foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park, altánok a v pozadí niekdajší kúpeľný dom Dargov foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park (v pozadí niekdajší kúpeľný dom Dargov) foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park a altánok foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park a altánok foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park a altánok foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park a altánok foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park a altánok foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park a altánok foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park a gejzír foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park a gejzír foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park a gejzír foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park a gejzír foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park a penzión Gejzír foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park a penzión Gejzír foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park a vila Branisko foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park a penzión Gejzír foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park a penzión Gejzír foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park a penzión Gejzír foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park a penzión Gejzír foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park a penzión Gejzír foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park foto © Viliam Mazanec 8/2019Herľany - Kúpeľný park foto © Viliam Mazanec 8/2019
Poznámky
[1 - 11] Informačná tabuľa v teréne. (8/2019)
[12] Herľany boli v minulosti kúpeľné miesto, ktoré navštevovali i známe osobnosti. www.kosiceonline.sk/herlany 22.8.2019 (27.3.2021)
[13] Informačná tabuľa v teréne. (8/2019)
[14 - 15] Herľany boli v minulosti kúpeľné miesto, ktoré navštevovali i známe osobnosti. www.kosiceonline.sk/herlany 22.8.2019 (27.3.2021)
[16] Informačná tabuľa v teréne. (8/2019)
[17 - 20] Smutný koniec kúpeľnej éry. https://abov.vucke.sk/trip/abov/abov/historia/smutny-koniec-kupelnej-ery.html 5.8.2013 (27.3.2021)
[21] Informačná tabuľa v teréne. (8/2019)
[22] Herľany boli v minulosti kúpeľné miesto, ktoré navštevovali i známe osobnosti. www.kosiceonline.sk/herlany 22.8.2019 (27.3.2021)
[23] Smutný koniec kúpeľnej éry. https://abov.vucke.sk/trip/abov/abov/historia/smutny-koniec-kupelnej-ery.html 5.8.2013 (27.3.2021)
[24 - 25] Herľany boli v minulosti kúpeľné miesto, ktoré navštevovali i známe osobnosti. www.kosiceonline.sk/herlany 22.8.2019 (27.3.2021)
[26 - 27] Informačná tabuľa v teréne. (8/2019)
Bibliografia
www.obecherlany.sk
GPS
48.800968, 21.477209
48°48'03.5"N 21°28'38.0"E



www.pamiatkynaslovensku.sk