Lokalita
obec Bojnice, okres Prievidza, Trenčiansky kraj

História a stavebný vývoj
Neďaleko staršieho hradiska vznikol kamenný hrad, ktorý sa spomína v roku 1302. Koncom 19. storočia sa začala nákladná prestavba celého hradu. Realizoval ju gróf Ján Pálffy, za pomoci architekta Jozefa Huberta. Romantická úprava podľa vzoru francúzskych stredovekých hradov, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1889 – 1910, narušila pôvodný vzhľad hradu. Vytvorila však zámok, jedinečnú rozprávkovú vidinu. 25. februára 1939 kúpil hrad československý veľkopodnikateľ Ján Baťa. V roku 1948 prechádza zámok do rúk štátu.

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Zámer pamiatkovej úpravy na obnovu objektu bol vypracovaný v roku 1969. Projektová úloha, 1972. Projektová dokumentácia západného krídla: SURPMO Brno, Ing. arch. Ševčík, 1976. Záchranné opravné práce a celkovú obnovu hradu realizoval Pamiatkostav Žilina. Celkovú projektovú dokumentáciu vypracoval: SURPMO Brno. ^[1]
 

V roku 2005 sa uskutočnil čiastkový architektonicko-historický výskum prejazdu vstupného krídla (č. ÚZPF 805/24). Autor: Ing. arch. Martin Bóna. ^[2]
 

Bojnice – zámok, kaplnka sv. Jána Kapistránskeho a juhozápadné krídlo zámku (č. ÚZPF 805/12-14), architektonicko-historický výskum - rok 2010. Autori: PhDr. Zvarová, Mgr. Horanský, Ing. Matejka, PhDr. Zemene, Mgr. Tomáš Janura, PhDr. Javošová. ^[3]
 

Bojnice – zámok, kaplnka sv. Jána Kapistránskeho (č. ÚZPF 805/13), umelecko-historický výskum - rok 2010. Autori: Mgr. M. Brázdilová, Mgr. J. Papco. ^[4]
 

Bojnice – hrad s areálom (č. ÚZPF 805/1-38) – čiastkový architektonicko-historický výskum severovýchodného krídla - rok 2012. Autor: Ing. arch. Martin Bóna. ^[5]

Súčasný stav a využitie
Rekonštruovaný objekt. Múzeum.
 

V roku 1950 bolo v zámku založené Krajské nitrianske múzeum, neskôr aj Krajská nitrianska galéria. Obidve tieto inštitúcie sa zlúčili v roku 1960 do Vlastivedného múzea. V roku 1970 bol zámok vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Od roku 1981 je v zámku umiestnené umeleckohistorické múzeum, ktoré je dnes súčasťou Slovenského národného múzea. V novembri 1994 sa začal výskum Archívneho krídla hradu, ktorý priniesol množstvo nových poznatkov o jeho stavebnom vývoji. V 90tych rokoch 20. storočia sa začal zámok využívať aj na populárno-komerčné účely, napr. sa tu každoročne koná festival strašidiel. Bojnický zámok patrí medzi najnavštevovanejšie objekty na Slovensku. Je mimoriadne populárny a obľúbený.