Architektúra miest   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Krupina - opevnenie mesta
Lokalita
obec Krupina, okres Krupina, Banskobystrický kraj
História a stavebný vývoj
Z mestských hradieb, ktoré boli vybudované v rokoch 1551 – 1564 v rámci protitureckých opatrení a ktoré nadväzovali na stredoveký pôdorys mesta a jeho staršie opevnenie okolo kostola a dvoch vstupných brán, zachovali sa súvislejšie múry na obvode historického jadra mesta (zrútené sú iba tam, kde ich prerážajú ulice). Hradby sú typu talianskych renesančných fortifikačných stavieb s bastiónmi a bolverkami, dnes s pristavanými domami. Voľne stojí iba bastión na juhozápadnej strane. [1]
 

Mestské hradby stavali poddaní Čabradského hradu, Zvolenskej, Hontianskej a ďalších stolíc, na opevňovacích prácach sa zúčastňovali aj obyvatelia mesta. Základné opevnenie okolo mesta bolo postavené v polovici 16. storočia (1551 – 1564). V druhej polovici 16. storočia opevnenie zdokonaľovali viacerí architekti. Medzi nimi vyniká cisársky architekt Julius Ferrari. [2]
 

Obraz stredovekého mesta sa po roku 1526 v súvislosti s politickou a vojenskou situáciou radikálne zmenil. Do Uhorska sa čoraz viac dostávali Turci a severnú časť Uhorska, najmä bohaté banské mestá bolo nevyhnutné chrániť. Stredoveká pravdepodobne palánková (drevozemná) ohrada po storočí doslúžila, pretože nové metódy boja, predovšetkým delostrelectvo, vyžadovali mohutné kamenné opevnenie. V rámci nového opevnenia boli ako prvé postavené asi mestské brány, ktoré ohraničili najdôležitejšie budovy mesta a súkromné domy bohatých mešťanov. Predmestie so slovenským obyvateľstvom ostalo za bránami. Hradby takto na prahu novoveku konzervovali rozlohu starého nemeckého stredovekého mesta. Ich postavenie a počet bastiónov možno dobre pozorovať na najstaršom zobrazení Krupiny z roku 1676. [3]
 

Podľa veduty medzi dominantné stavby patrili Horná a Dolná brána, postavené v roku 1551. Hornú bránu zrútili okolo roku 1900. Dolnú bránu zbúrali v októbri roku 1942. Na Malý rínok pri severovýchodnej bašte smerovala menšia brána. Do systému opevnenia patria aj bastióny, jeden je nazývaný Turecká bašta (dnes amfiteáter), pri Dolnej bráne stála Holá bašta. Tupá bašta, vlastne severovýchodný bastión, stojí pri moste smerom na Majere. Ďalší severozápadný bastión bol pri tzv. Vodnej bráne, popred ktorú pretekal Baranflos. V súčasnosti je obstavaný domami a znížený na ich úroveň. Štyri bastióny posilňovali nárožia opevnenia. Ich hrúbka a pôdorys boli dané dobovými vojenskými potrebami, a to tak, aby dôsledne vykrývali všetky smery útoku. Okrem toho boli nadstavané cimburím, vhodným na individuálnu obranu. Drobné strieľne obdĺžnikového tvaru boli v múroch, spájajúcich bašty a bastióny. [4]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav zvyškov opevnenia je dobrý.
Prístup
Okolo centrálnej časti mesta.
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 150.
[2 - 4] LUKÁČ, Miroslav: Kultúrne a historické pamiatky. www.krupina.sk/kulturne-a-historicke-pamiatky (19.10.2020)
Bibliografia
www.krupina.sk
GPS
48.351710, 19.065273
48°21'06.2"N 19°03'55.0"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk