Lokalita
obec Trenčín, okres Trenčín, Trenčiansky kraj

História a stavebný vývoj
Po udomácnení Lutherovej reformácie v Trenčíne patrili evanjelikom v tomto bývalom slobodnom kráľovskom meste okrem dvoch kostolov a nižšieho gymnázia aj cintoríny, o ktoré prišli v roku 1671 pri násilnej rekatolizácii. Niekdajší mestský richtár D. Lipský, český exulant z Nemeckého (dnešného Havlíčkovho Brodu), daroval evanjelickému zboru v Trenčíne na cintorín svoju záhradu na Hornom Šianci, do ktorého sa v súčasnosti pochováva v obmedzenej miere. Na malej ploche je v ňom pochovaných mnoho významných osobností náboženského a hospodársko-spoločenského života. Z nich sú to napríklad: ^[1]
 

 

• Ján Zúbek, narodený v roku 1745, zomrel v roku 1824, prvý potolerančný evanjelický kňaz a trenčiansky senior, autor Pašií, pedagóg a budovateľ terajšieho evanjelického kostola v Trenčíne,
 

• Karol Ľudomil Černo, narodený v roku 1820, zomrel v roku 1894, v Trenčíne začal pôsobiť ako farár v roku 1849, v Bratislave študoval v čase, keď tam pôsobil Ľudovít Štúr a študovali viacerí štúrovci. I on patril medzi nich a takým ostal aj po odchode z Bratislavy, pôsobil literárne, písal príležitostné básne a úvahy do cirkevných i národných časopisov.,
 

• Žigmund Križan, narodený roku v 1865, zomrel v roku 1921, farár a senior Trenčianskeho seniorátu,
 

• Ján Zeman, narodený v roku 1885, zomrel v roku 1975, farár a senior Trenčianskeho seniorátu, predstaviteľ československej vzájomnosti, zúčastnil sa priamo politickej práce, bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia v Prahe, pričinil sa o to, aby bola Teologická vysoká škola v Bratislave uznaná v roku 1935 za Teologickú fakultu,
 

• matka Ľudovíta Štúra,
 

• jej syn Ján, národný a kultúrny dejateľ,
 

• jej vnuk JUDr. Karol Štúr, dozorca Trenčianskeho seniorátu, národný dejateľ, signatár Martinskej deklarácie v októbri roku 1918, predseda miestnej Slovenskej národnej rady,
 

• JUDr. Ľudovít Dohnány, štúrovec, bojovník proti maďarizácii a dozorca Trenčianskeho seniorátu,
 

• JUDr. Ľudovít Miloš Mičátek, prvý dozorca Slovenskej evanjelickej cirkvi v Juhoslávii, obranca slovanských národností proti maďarizácii a vydavateľ Dolnozemského Slováka,
 

• Michal Wagner, podporovateľ slovenských evanjelických gymnázií v Revúcej a Turčianskom svätom Martine v druhej polovici 19. storočia,
 

• Pavol Stacho, redaktor Krás Slovenska,
 

• Gabriel Valocký, spoluzakladateľ Speváckeho zboru slovenských učiteľov,
 

• Michal Kišš, básnik a učiteľ,
 

• Mgr. Ján Halaša, lekárnik, publicista a umelecký fotograf známy aj v zahraničí,
 

• Svetozár Ábel, akademický maliar,
 

• Irena Schidlayová-Slavinská, akademická maliarka,
 

• Michal Hubocký, autor publikácie pre mládež s mravoučným obsahom.