Zaujímavé články   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Zborník Gemersko-malohontského múzea, ročník 16, 2020
zbornik-gemersko-malohontskeho-muzea-rocnik-16-2020 zbornik-gemersko-malohontskeho-muzea-rocnik-16-2020 zbornik-gemersko-malohontskeho-muzea-rocnik-16-2020

 

Gemersko-malohontské múzeum v roku 2020 vydalo už 16. ročník zborníka GEMER-MALOHONT, ktorý pravidelne vychádza od roku 2005. V tomto roku bola publikácia vydaná vďaka finančnej pomoci občianskeho združenia Priatelia histórie Novohradu a početných partnerov i prispievateľov. Publikácia prináša najnovšie výsledky práce odborných pracovníkov múzea ako aj externých prispievateľov, s tematickým zameraním na bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer-Malohont. Najnovší 16. ročník zborníka obsahuje 14 odborných príspevkov, rozdelených do celkov: prírodné vedy, archeológia, história a etnológia.
 


 

Odbor prírodné vedy zastupuje príspevok Moniky Gálffyovej prinášajúci nové poznatky týkajúce sa rozšírenia vtáčích druhov v priestore Borkovej doliny, Lapone a Uzovskej Panice.
 


 

V rámci časti venovanej archeológii dáva vo svojom príspevku Vladimír Mitáš odpoveď na otázku, či toponymum Háj a jeho varianty zároveň indikujú i archeologické nálezisko. Trojica autorov Alexander Botoš, Daniel Bešina a Ján Tirpák prinášajú výsledky nedeštruktívneho geofyzikálneho prieskumu, ktorého cieľom bolo identifikovať zvyšky torzálnej architektúry zaniknutého Kostola Najsvätejšej Trojice v Petrovciach. Príspevok Alžbety Nagyovej, popisujúci reštaurovanie keramiky z archeologického výskumu na Daxnerovej ulici v Rimavskej Sobote, zároveň približuje prácu konzervátora – reštaurátora v múzeu.
 


 

Najviac príspevkov zborníka je z odboru história. Vysokoškolský profesor a historik Leon Sokolovský sa vo svojom príspevku venuje vývoju verejnej správy obcí v priestore Suchánskej doliny od 10. storočia až po súčasnosť. Podobami husitskej tradície, dodnes prítomnej v evanjelickom prostredí Novohradu a Gemera – Malohontu, sa zaoberá Ján Aláč.
 


 

Históriu železiarne v Revúcej – Kieškovej i jej súčasný stav vo svojej štúdii približuje Peter Cengel. Téme baníctva sa venuje Arpád Lőrincz vo svojom príspevku pojednávajúcom o majetkových pomeroch oloveno – zinkových baní v Ardove.
 


 

Niekoľko príspevkov v odbore história je venovaných osobnostiam spätým s regiónom Gemer – Malohont. Erik Koncz popisuje rodinné pomery, či kariéru grófa Pavla II. Balassu a jeho syna Jána, ktorí v 2. polovici 18. storočia pôsobili i ako gemerskí župani.
 


 

Historička múzea Éva Kerényi sa venuje osobnosti pedagóga, botanika, zakladateľa a prvého riaditeľa Gemersko – malohontského múzea, Jána Fábryho. O životných osudoch maliara, grafika a všestranného umelca Štefana Pekara pojednáva štúdia Dušana Hutku.
 


 

Etnológia je v zborníku zastúpená príspevkom riaditeľky múzea Oľgy Bodorovej, ktorá sa venuje dôležitému medzníku vo vývoji hrnčiarstva, výstave šivetickej keramiky v roku 1934 a jej vplyvu na produkciu tamojších hrnčiarskych majstrov. Ľudmila Pulišová vo svojich príspevkoch približuje príbeh bábkového divadla, ktoré sa z Prostějova dostalo až do Rimavskej Soboty, a tiež tvorbu talentovanej rómskej výtvarníčky Šarloty Bottovej z Hnúšte.
 


 

Všetky príspevky sú recenzované odborníkmi z jednotlivých vedných odborov. Zostavovateľkou a zodpovednou redaktorkou zborníka je riaditeľka Gemersko-malohontské múzea Oľga Bodorová. Publikácia je určená širokému okruhu záujemcov o prírodu, históriu, hmotnú a duchovnú kultúru regiónu Gemer-Malohont.
 


 

Mgr. Ľudmila Pulišová (etnologička)


 


 

www.gmmuzeum.sk
 



www.pamiatkynaslovensku.sk